Ďalšou veľmi častou bolestivou diagnózou sú bolesti hlavy. Tie môžeme rozdeliť na bolesti primárne a sekundárne. Väčšina bolestí hlavy je primárnych (70-80%). Pojmom primárne bolesti označujeme všetky bolesti, ktoré nie sú spôsobené iným ochorením.
Najčastejšie sa stretávame s tzv. tenznou bolesťou hlavy. Tá tvorí asi 70 % bolesti hlavy
u mužov a 80 % u žien. Na vzniku tenzných bolestí hlavy má veľký podiel psychika. Zvýšenie vnútorného napätia, únava a stres vedú k zvýšeniu napätia svalstva v oblasti šije a tváre. Dochádza ku vzniku miestnych alebo aj rozsiahlejších svalových spazmov. Svaly bývajú citlivé až bolestivé, často možno nájsť aj tzv. spúšťací bod, miesto, z ktorého sa po zatlačení bolesť šíri do okolia. Tenzné bolesti hlavy sú obojstranné, bolesť je tupá, tlaková.
Migréna je bolesť hlavy, ktorá je výrazne zriedkavejšia, vyskytuje sa asi u 10 % mužov
a u 15 – 20 % žien. Bolesti pri migréne postihujú len jednu polovicu hlavy, bolesť býva veľmi intenzívna, môže trvať niekoľko hodín až 3 dni. Postihnutí často zvracajú, sú svetlo alebo zvukoplachí. Niektorí pacienti majú pred samotným záchvatom migrény tzv. auru, ktorá sa prejavuje rozmanitými zrakovými efektmi alebo poruchou zraku.
Liečba tenzných bolestí hlavy a ľahkej migrény sa výrazne nelíši. Dôležité je dodržiavanie denného režimu, vyhýbanie sa stresu a únave. Najvhodnejšími základnými liekmi sú paracetamol a lieky zo skupiny analgetík - antiflogistík (napr. Paralen, Ibalgin).
Pri užívaní kombinovaných liekov, ktoré obsahujú napr. kodeín, treba dbať na zvýšenú opatrnosť a žiadny liek sa nesmie nenadužívať. Účinok paracetamolu alebo ibuprofénu
na tenznú bolesť hlavy možno podporiť najmä kombinovaním s kofeínom.