Zápal

Zápal je obrannou reakciou organizmu na poškodenie jeho buniek a tkanív. Môžeme sa s ním stretnúť už u najprimitívnejších živočíchov. Úlohou zápalu je zriedenie alebo odstránenie škodliviny z poškodeného tkaniva, alebo aspoň jej ohraničenie (aby sa ďalej nerozširovala) a súčasne zahojenie.

Zápal mÔžu vyvolať:

  • mechanické faktory – odreniny, porezanie;
  • fyzikálne faktory – popálenie;
  • chemické látky – jedy, žieraviny (poleptanie);
  • biologické faktory – baktérie, plesne, vírusy.

Zápal podľa rozsahu a dĺžky trvania môže byť lokálny (prejavuje sa sčervenaním, opuchom, bolestivosťou, zvýšením miestnej teploty a porušením funkcie), alebo systémový (postihuje celý organizmus).

Zápal môžeme deliť podľa rôznych kritérií:

  • Obranný – je najvýznamnejšou obrannou reakciou organizmu na poškodenie, pri ktorej sa telo pomocou zápalu bráni infekciám (vírusom, baktériám) a vytvára proti nim protilátky.
  • Hojivý – v tomto prípade si telo nevytvára protilátky, naopak, dochádza k hojeniu tkaniva (napr. po popálenine, zlomenine, výrone) a telo odlučuje cudzie predmety (napr. triesku z kože).
  • Akútny – vzniká náhle a má výrazné a prudké príznaky (vysoké horúčky, silné bolesti a i.), obvykle sa celkom vyhojí.
  • Chronický – neprebieha tak prudko ako zápal akútny, príznaky sú však prítomné viac-menej trvalo. Niektoré ochorenia sú chronického rázu od začiatku, napr. reumatoidná artritída, iné sa stávajú chronickými v dôsledku opakovaných alebo neliečených akútnych ochorení, napr. chronický zápal priedušiek u fajčiara.

Za určitých okolností však môže zápal organizmu naopak uškodiť:

  • nadmerná intenzita zápalovej reakcie (napr. alergická reakcia),
  • tvorba protilátok proti vlastným tkanivám a ich poškodeniu.

Dôvod, prečo pôvodne prospešná činnosť imunitného systému prechádza zrazu do sebapoškodzujúcej, nie je známy.

Klasické príznaky zápalu:

  • bolesť,
  • opuch,
  • začervenanie,
  • zvýšenie telesnej teploty alebo teploty v mieste zápalu,
  • porucha funkcie.