Ak chcete pokračovať na externé webové stránky, kliknite na Pokračovať.
Tento odkaz je poskytnutý len z informačných dôvodov. Upozorňujeme vás, že Sanofi nezodpovedá za obsah týchto internetových stránok.
Bolesti chrbta všeobecne patria medzi desať najčastejších príčin návštevy lekára u dospelých, pričom najproblematickejšou oblasťou je práve bedrová chrbtica. Dôvod je prostý – bedrá sú najviac zaťažovaným miestom chrbtice. Nesú váhu celého tela a zároveň v tejto oblasti dochádza k prenosu pohybu z nôh na trup.
S bolesťami v krížoch sa v priebehu života stretne až 60 % ľudí. Ide v podstate o civilizačné ochorenie súvisiace s moderným životným štýlom, pre ktorý je typická jednostranná dlhodobá záťaž, práca vo vynútených statických polohách a malá pohybová kompenzácia v čase odpočinku. Bolesti bedrovej chrbtice taktiež často súvisia s vekom. V starobe majú medzistavcové platničky tendenciu sa stenčovať, stavce sa tlačia viac k sebe, a dochádza tak k väčšiemu tlaku na nervy. To následne vyvoláva bolesť.
Ako už bolo zmienené, príčin bolesti v oblasti bedier a krížov je niekoľko. Väčšinou (až v 90 % prípadov) nie sú spôsobené závažným ochorením a odznejú do niekoľkých dní.
Bolesť bedrovej chrbtice sa môže objaviť aj pri zvýšenej námahe a preťažení svalov alebo zmieňovanej degenerácii medzistavcových platničiek. Môže sa však objaviť aj pri niektorých zápalových ochoreniach, po úrazoch, v súvislosti s hormonálnymi zmenami alebo taktiež pri nádoroch.
Hlavným prejavom je ostrá bolesť v oblasti bedier a krížov, ktorá významne obmedzuje pohyb. Ak je bolesť spôsobená preťažením svalov, prejaví sa ako rýchla unaviteľnosť pri statickej záťaži – typicky napríklad pri dlhom státí alebo ráno po prebudení, keď sú svaly stuhnuté a pacient ich musí „rozchodiť“.
Oveľa výraznejšie obmedzenia spôsobujú blokády medzistavcových platničiek, ľudovo nazývané „húser“ alebo „hexenšus“, pri ktorých je bolesť vyvolaná prudkým pohybom a postihnutý sa nemôže vrátiť do pôvodnej polohy. Bolesť bedrovej chrbtice navyše často vystreľuje aj mimo tejto oblasti. Pacienti sa sťažujú na bolesť smerujúcu do nôh, zadku, bokov alebo nahor do oblasti hrudníka, keď bolí napríklad aj obyčajné kýchnutie alebo zakašľanie.
Pri bolesti v krížoch sa odporúča ako prvý krok pokoj na lôžku v úľavovej polohe. Priaznivo môže pôsobiť aplikácia suchého tepla (stačí napríklad nahriaty uterák). Bolesť pomôžu zmierniť taktiež niektoré voľnopredajné lieky proti bolesti.
Vhodné sú napr. tablety a kapsuly s obsahom ibuprofénu, ako je ružový Ibalgin 400 alebo Ibalgin Rapidcaps mäkké kapsuly. Ružové kapsuly obsahujú ibuprofén v tekutej forme, v tele sa ľahko rozkladajú a potom okamžite uvoľňujú účinnú látku. Ibuprofén je možné zároveň aplikovať aj priamo na postihnutú oblasť vo forme krému (Ibalgin krém) alebo gélu (Ibalgin gel).
Akútnu bolesť bedrovej chrbtice pomôže vyriešiť lekár – ortopéd alebo neurológ. Obaja môžu predpísať lieky na tíšenie bolesti a na uvoľnenie svalového napätia (tablety, injekcie, infúzie, obstreky atď.). Dôležité je však uvedomiť si, že liečba akútnych bolestivých svalov nerieši príčinu bolesti.
Po tom, čo je bolesť zvládnutá pomocou liekov, by teda mala nasledovať rehabilitácia zameraná na posilnenie brušného a chrbtového svalstva.
Najúčinnejšou terapiou, ako sa ubrániť bolestiam bedrovej chrbtice, je pravidelné cvičenie a úprava správneho postoja a sedu – teda pozícií, v ktorých človek trávi počas dňa najviac času. Pri sedavom zamestnaní pomôže podložiť si bedrá pomôckami, ktoré udržia chrbát v správnej pozícii.
Pri cvičení si treba uvedomiť, že s bedrami súvisí postavenie panvy, aktivita bránice alebo svaly v oblasti bedrového kĺbu. Cvičenie by preto nemalo byť zamerané iba na oblasť bedier, ale taktiež na oblasť brušného a chrbtového svalstva a bedrových kĺbov. Ak sú tieto svaly po rokoch ochabnuté, spevnenie potrvá, samozrejme, dlhšie.
S rehabilitáciou a natrénovaním vhodných cvikov poradí fyzioterapeut. Možné sú prístupy ako pasívne procedúry (masáže, elektroliečba, laser, ultrazvuk) alebo tie vyžadujúce aktívne zapojenie pacienta.
Pacient môže cvičiť pravidelne sám doma. Dobré je dať si krátku rozcvičku už ráno po prebudení, aby sa po noci uvoľnili stuhnuté svaly. Ideálne je cvičiť aspoň 2-krát denne 10 minút.
Vyskúšať je možné napríklad tieto jednoduché cviky:
Každý cvik opakovať 5- až 10-krát a vykonávať ho pomaly a ťahom, nie švihom. Sústrediť sa zároveň na správne dýchanie – nádych pri pohyboch smerom od tela, výdych pri pohyboch smerom k telu.